[
Ahojte! Tak sme tu zas spolu z decembrovým číslom BEST DOG!
Obsah:
- môjpsík.sk a podvody
- plemeno Čuvač sa predstavuje
- význam Vianoc
- Vianočný príbeh
Môjpsík.sk a podvody!
Stalo sa Vám že Vás niekto podviedol? Dáme Vám rady ako sa pred tým chrániť:
1. Ak od niekoho dostanete nick, predom si overte akú má povesť.
2. Ak od niekoho dostanete nick, nezabudnite si zmeniť heslo a e-mail!
3. Ak si dávate psíkov do hotela alebo do školy (škôlky) zistite si či niekoho pred Vami už neoblafol!
4. Ak na Vás niekto tlačí napr. daj mi heslo ja ti spravím profil alebo daj si psíkov do hotela môžeš si to u tohto overiť.. nedajte sa zmanipulovať!
5. Ak si idete u niekoho overiť profil tak sa presvečte že to nie je jeho/jej druhý nick!
ČUVAČ
História
Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako tatranský čuvač. Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Pvý vrh bol zapísaný 4.6. 1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studny. Spočiatku sa používala úzka príbuzenská plemenitba, neskôr sa začali využívať v chove i zvieratá z pôvodného chovu.
Keď sa okruh chovateľov rozšíril, založili si 23. septembra 1933 "Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně", s vlastnou plemennou knihou. Spolok sa stal členom vtedajšieho Československého zväzu kynologického a Československej kynologickej únie a jej prostredníctvom i členom Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Prvým predsedom sa stal Prof. Hrůza, ktorý dôsledne organizoval chov čuvača. Spočiatku boli uznané dva rázy: Veľký horský, s kohútikovou výškou u psa 65 cm, suky 60 cm a hmotnosťou 35 – 45 kg a malý nížinný ráz, s kohútikovou výškou 40 – 50 cm, štíhlejší, s hmotnosťou 20 – 25 kg. Tým, že sa niekedy oba rázy párili spoločne, postupne zanikali rozdiely medzi nimi a malý nížinný ráz ako taký sa postupne vytratil z chovu. Kde tu sa ešte i dnes môžme stretnúť s atavistickými prejavmi tohto rázu.
Organizovaný chov čuvačov sa zdecimoval za nemeckej okupácie a oživenie činnosti klubu nastalo až v päťdesiatych rokoch, žiaľ až po smrti Prof. Hrůzu. Spočiatku chov zastrešoval Zväzarm, neskôr Československý zväz poľovníkov a od r. 1958 Československý svaz chovatelů drobného zvířectva. Podarilo sa podchytiť plemenný materiál a vďaka subvencii slovenského výboru ČSCHDZ sa nakúpili mladé sučky a tieto sa poskytli novým záujemcom na ďalší rozvoj chovu.
Pre chovateľov tatranského čuvača sa stal rok 1965 pamätným. FCI na svojom valnom zhromaždení v júni v Prahe uznala čuvača za samostatné plemeno a štandard bol vydaný 14.8. 1965 pod č. 142 Slovenský čuvač. Prečo však došlo k zmene názvu z tatranský na slovenský? V tom čase už mali v Poľsku uznané podobné plemeno „Tatra owczarek podhalanski“ a pri preklade do francúzštiny by názvy podobných plemien boli podobné. Preto naša zástupkyňa v komisii FCI pre štandardy, Dr. Laufbergerová, ktorá obhajovala uznanie čuvača, pohotovo zmenila názov tatranský na slovenský a vyhla sa tak prípadným námietkam zo strany členov komisie. Na svetovej výstave v Brne sa teda čuvač už posudzoval podľa schváleného štandardu.
Ale nebolo to všetko také jednoduché. Maďarsko podalo koncom roka 1967 protest proti uznaniu slovenského čuvača za samostatné plemeno. Docent Kurz ako hlavný poradca chovu vypracoval odpoveď na tento protest a na zasadnutí komisie FCI pre štandardy v Belehrade 10.-11.1. 1969, spolu s vtedajším predsedom klubu chovateľov čuvačov Róbertom Zacharidesom a predsedom Čs. komisie pre štandardy psov MVDr. Nesvadbom, uznanie slovenského čuvača za samostatné plemeno obhájili.
Význam Vianoc
Čo sú to vlastne VIANOCE???
Čo sú to vlastne Vianoce?Kladieme si sebe viackrát túto otázku.Pre niektorých sú to darčeky pod stromčekom,alebo vianočný koláčod babky rozvoniavajúci po kuchini,či viančný kapor na stole,možno vianočné nakupovanie,zhon po darčekoch.Vianoce sú sviatkom lásky,šťastia,vzájomného porozumenia. Symbolizujú všetko to po čom všetci túžime-lásku zdravie a rodinný pokoj.Na Vianoce,ako keby sme sa na chvíľu v tom zhone zastavili,zabudli na starostia problémy.ako keby bol každý k druhému milší a úprimnejší.Každý z nás sa teší na Vianoce. Ale či ozaj zo srdca?Alebo len pre darčeky a pre nico iné.Spźtajme sa sai seba.Nakoniec zistíme,čim sú vlastne pre každého z nás Vianoce.Sú aj takí,ktorí v čaro Vianoc neveria,no dúfam,že raz naozaj zistia,aké sú tie pravé Vianoce.Človek može mať peniaze,može si za ne kúpiť čo si želá,ale lásku,štasie,zdravie a úprimnú radosť z týchto prekrásných chvíľ za ne nekúpi.Pre mňa najkrajšie chvíle roka sú Vianoce preto,lebo to prežívam spolu s mojou rodinou,so svojimi blízkymi v pokoji,v šťastí v láske pri krásne ozdobenom stromčeku.Zaspievame vianočné koledy,dáme si vianočného kapra a šošovicovú polievku,oživíme vianočné tradície.Z nášho vianočného stolanemožu chýbaťvianočné oblátky,ktoré symbolizujú celok v rodine,cesnak,ako symbol zdravia,med pre sladký,bezstarostný život,či rozkrojené jablko,ktoré rozdáme medzi sebou,ako symbol ,že patríme spolu.Sú to pre mňa chvíle,ktoré vždy prežívam s veľkým citom,lebo pre mňa je veľmi doležita rodina a moji blízky,ktorých nesmierne ľúbim.Nesmieme zabudnúť v takých chvíľach ani na deti z detských domovov,na týrane deti,na starých ľudí,ktorí sú samia musíme si viac ceniť,že máme svoju rodinu,že sa máme radi.
Na stromčeku sviečka svieti
pokoj,šťastie nech k Vám letí
a keď rozžiaria sa Vaše tváre,
by hojnosti ste mali stále .
Nech nový rok splní Vaše priania,
anjeliky nech Vaše cesty chránia
a problémy nech sa Vás stránia.
Zároveň mi dovoľte zaželať Vám krásne prežitie vianočných sviatkov v kruhu svojej rodiny,svojich blízkych a nech sa Vám v novom roku všetko splní,po čom túžite.
-
Štyri sviečky:
Horeli štyri sviečky na adventnom venci,
tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť.
Prvá sviečka vzdychla a povedala:
,,Volám sa Mier.
Moje svetlo síce svieti,
ale ľudia žiaden mier nedodržujú.“
Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo...
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:
,,Volám sa Viera,
som ale zbytočná, ľudstvo nechcenič o Bohu vedieť,
nemá teda cenu, aby som svietila.“
Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla...
Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka:
,,Volám sa Láska.
Už nemám silu, aby som horela.
Ľudia ma odstavili na stranu.
Vidia len samých seba a žiadnych iných,
ktorých by mali mať radi.“
A zhaslo i toto svetlo...
V tom vošlo do miestnosti dieťa.
Pozrelo sa na sviečky a povedalo:
,,Vy musíte predsa svietiť a nie byť zhasnuté!“
A skoro začalo plakať...
V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka:,
,Neboj sa!
Pokiaľ svietim ja, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť.
Volám sa Nádej!“
Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a
rozsvietilo znovu ostatné sviečky.
Plameň nádeje by nikdy nemal
v Tvojom živote zhasnúť......a každý z nás
by mal mať plamene:
MIERU,
VIERY,
LÁSKY
a NÁDEJE
neustále dodržovať.
MIER VIERA LÁSKA NÁDEJ
Komentáre
Prehľad komentárov
cool časopis :D A kedy bude ďalšie číslo ?
jeeeah
(Icey, 3. 2. 2011 12:56)Aj ty poznáš môjpsík.sk ja tam chodím tiež!! Ak chceš môžme sa spriateliť ja som vika2123
.......
(Paula, 8. 2. 2011 16:29)